Ciele vyučovania dejepisu na našej škole

1. HISTORIA EST MAGISTRA VITAE“- tento výrok z antických čias vystihuje najzásadnejší cieľ vyučovania dejepisu na našej škole – poučenie pre súčasnosť. Dejepis  nie je len vzdelávací, ale aj výchovnovzdelávací predmet, vo vyučovaní ktorého vedieme žiakov k tomu, aby sa poučili z chýb minulosti a zaujali správne postoje v súčasnosti – našich študentov tak zušľachťuje a vedie k tolerancii.
   Vo výučbe dejepisu  kladieme dôraz na dejiny 19. a 20. storočia,      v ktorých môžeme nájsť z väčšej časti korene súčasných spoločenských javov i problémov. Vedieme tak žiakov k rozpoznávaniu pálčivých a aktuálnych prejavov rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu, extrémizmu a ostatných foriem intolerancie.
   Zároveň vedieme žiakov k rozvíjaniu vzťahu k minulosti vlastného národa, v ktorom rezonuje i úcta k iným národom a etnikám, rovnako tak rešpektovanie kultúrnych a iných odlišností, ľudí, rôznych skupín a spoločenstiev.
   Vyučovanie dejepisu na našej škole tak prispieva k rozvíjaniu hodnotovej škály demokratickej spoločnosti.

2. „KREATIVITA JE INTELIGENCIA, KTORÁ SA ZABÁVA.“

Výrok Alberta Einsteina predstavuje 2. cieľ vyučovania dejepisu na našom gymnáziu - rozvíjanie tvorivosti. Na základe osvojených historických faktov rozvíjame vo vyučovaní dejepisu kritické myslenie žiakov.
V súlade so vzdelávacím štandardom z dejepisu:

1. Žiaci počas prvých 3 ročníkov povinnej výučby dejepisu v dotácii 2 hodín týždenne získavajú nasledovné kompetencie:

• zaraďovať historické fakty, udalosti, javy, procesy chronologicky a synchrónne,
• rozpoznať nerovnomernosť historického vývoja na základe prijatých kritérií,
• identifikovať rôzne časové štruktúry - letopočet, dátum, obdobie, perióda, doba,  moment, dlhé trvanie, krátke trvanie, medzník, periodizácia
• identifikovať známe geografické pamiatky krajiny,
• lokalizovať určité miesto v geografickom priestore,
• zaradiť historickú udalosť vo vymedzenom priestore,
• porovnať jednotlivé historické a geografické udalosti v priestore,
• rozlišovať medzi miestnymi, regionálnymi, národnými, globálnymi historickými javmi a procesmi,
• rozpoznať rôznorodú podmienenosť medzi geografickým prostredím a životom človeka, spoločnosti,
• vyčleniť jednotlivú historickú udalosť, jav, proces,
• charakterizovať historické udalosti, javy, procesy na základe určujúcich znakov,
• určiť príčiny a vymedziť dôsledky historických udalostí, javov a procesov,
• vymedziť a popísať základné znaky jednotlivých historických období, civilizácií, kultúr,
• objasniť základné vývinové a typologické zvláštnosti historických období, civilizácií v jednotlivých krajinách, oblastiach a regiónoch,
• vyjadriť k historickým faktom, udalostiam, javom a procesom svoj vlastný postoj.

2. Aplikujú ich v nových situáciách, v „skúmateľských“ postojoch a pracovných postupoch pri analýze školských historických písomných, obrazových, grafických a hmotných prameňov – stopách po minulosti pri vyhľadávaní relevantných informácií z rôznych zdrojov – textov verbálnych, obrazových, grafických i z textov kombinovaných, napr. vedeckých, literárnych, svedectiev, článkov, plagátov, máp, z učebníc, cvičebníc, pracovných zošitov, slovníka cudzích slov, atlasov, novín, časopisov, webových stránok, archeologických nálezísk, literatúry faktu i beletrie .

Nadobúdaniu kompetencií uvedených v bode b venujeme podstatný priestor  na hodinách dejepisu u  žiakov 4. ročníka, ktorý si zvolili predmet dejepis s časovou dotáciou 4 hodiny týždenne a predmet seminár z dejepisu s časovou dotáciou 2 hodiny týždenne ako voliteľný a maturitný predmet.

3. „ŠKOLA JE DIELŇOU ĽUDSKOSTI.“

Tento výrok J.A. Komenského obsahuje 3. cieľ vyučovania  dejepisu na našom gymnáziu – humanizáciu – na hodinách dejepisu vedieme žiakov v ovzduší vzájomnej dôvery k osvojovaniu si kultúry  spoločenskej komunikácie a demokratických spôsobov konania.

Na dosiahnutie cieľa vyučovania dejepisu využívame nasledovné koncepcie

Klasické vyučovanie

• Žiaci si osvojujú základné historické fakty prostredníctvom výkladu učiteľa a riadeného rozhovoru, aby ich mohli aplikovať pri rozvoji kritického myslenia pri projektovom a kooperatívnom vyučovaní

Kooperatívne vyučovanie (Ilustrácia kooperatívneho vyučovania)

• Žiaci pracujú v skupinách
• Riešia úlohy
• Osvojujú si vedomosti spoločným premýšľaním
• Vedú dialóg, čím si zvyšujú také osobnostné kvality ako schopnosť spolupracovať a tolerovať názory iných
• Učia sa argumentovať – zdôvodniť nový poznatok

Projektové vyučovanie (Ilustrácia projektového vyučovania)

• Žiaci si osvojujú vedomosti aktívnym a tvorivým prístup k učeniu
• Rozvíjame samostatnosť žiakov
• Rozvíjame u žiakov schopnosť aplikovať získané vedomosti
• Rozvíjame zručnosť, ktorú budú môcť žiaci využiť v praktickom živote:

1. plánovať si vlastnú prácu
2. pracovať s informáciami
3. pracovať v kolektíve
4. prekonávať prekážky v práci
5. dokončiť prácu a zhodnotiť ju
6. niesť zodpovednosť za svoju prácu

Zážitkové učenie (Ilustrácia zážitkového vyučovania)

Post bellum,
exkurzie,
archeologická konferencia