• rozvoj kreativity žiakov.

Zadanie projektu Osud židovskej rodiny na Slovensku počas holokaustu

Rozdeľte sa v triede podľa abecedy na 4 skupiny po 7 žiakov a pripravte prezentácie, v ktorých objasníte perzekúciu Židov počas holokaustu na konkrétnom príbehu slovenskej židovskej rodiny. Skôr ako začnete pracovať, osvojte si učebný text, ktorý som vám pripravila ako pomôcku pri tvorbe prezentácie a je uvedený za textom zadania projektu.

Zadanie pre 1. a 2. skupinu
Zdokumentujte:

1. Život židovskej rodiny po prijatí Mníchovskej dohody.
2. Dopad opatrení vlády v 1. a 2. etape existencie Slovenskej republiky na osud židovskej rodiny.
3. Osud židovskej rodiny počas deportácie – odkiaľ boli deportovaní, kam, ich osud v nacistickom vyhladzovacom tábore.
4. Život preživších a ich rodinných príslušníkov po skončení 2. svetovej vojny.

 

Zadanie pre 3. a 4. skupinu
Ak poznáte z rozprávania vašich príbuzných slovenskú rodinu, ktorá ukrývala počas 2. svetovej Židov, opíšte osudy aj takejto židovskej rodiny na Slovensku počas holokaustu. Môžete sa inšpirovať aj publikovanými príbehmi osudov zachránených židovských rodín Slovákmi v danej dobe v médiách.

Zdokumentujte:

1. Život židovskej rodiny po prijatí Mníchovskej dohody.
2. Dopad opatrení vlády v 1. a 2. etape existencie Slovenskej republiky na osud židovskej rodiny.
3. Predstavenie rodiny ukrývajúcej Židov.
4. Opis života ukrývajúcej i ukrývanej rodiny v čase vojny.
5. Kontakty zachránených so svojimi záchrancami po skončení 2. svetovej vojny.

 

Príloha: Učebný text

Konečne riešenie židovskej otázky na Slovensku
Po prijatí Mníchovskej dohody sa stali terčom útoku aj na Slovensku Židia. Ešte síce nevyšli protižidovské zákony, no už sa pracovalo na ich návrhoch.
Po vzniku Slovenského štátu prenasledovanie zosilnelo.
V prvej etape v rokoch 1939 – 1940 sa obmedzil počet Židov najmä v slobodných povolaniach, boli vylúčení zo štátnej a verejnej služby.
Začala sa arizácia t. j. konfiškovanie židovského majetku a jeho prevod Nežidom.
Arizačný zákon z roku 1940 umožnil odňať Židom živnosti a obmedziť ich vlastnícke práva na podniky.
V druhej etape 1940   - 1941 sa už naplno uskutočnili predstavy nemeckých nacistov a radikálnej skupiny okolo V. Tuku, ktoré umožnili salzburské rokovania.
Vláda vydala nariadenia na ďalšiu arizáciu.
9.9.1941  vláda vydala nariadenie o postavení židov pod názvom Židovský kódex, ktorývychádzal z norimberských rasových zákonov.

Židovský kódex obsahoval:

1. zákaz uzatvárania manželstiev medzi Židmi a Nežidmi
2. Židia od 6 rokov museli byť označení žltou hviezdou
3. obmedzenie alebo zakázanie pobytu a pohybu v niektorých častiach miest – nesmelinavštevovať verejné parky a kúpaliská, kiná, divadlá, výstavy, vlastniť rádiá a zbrane.

 

Po týchto zásahoch sa židia stali okrajovou skupinou, ktorá predstavovala príťaž pre štát.
V 3. etape došlo k deportáciám Židov zo Slovenska
Ako východisko sa ponúkalo ich  nútené vysťahovanie. Tuka a Mach oznámili na zasadnutí vlády, že podľa dohody s Nemeckom budú Židia so Slovenska deportovaní na nútené práce.
Vláda sa zaviazala zaplatiť Nemecku za každého deportovaného Žida osídľovací poplatok  500 mariek.
Deportácie Židov sa začali  25.3.1942  a až do 15.5.1942 boli nezákonné. Sprevádzali ich surové výjavy. Židia odchádzali zo Slovenska v preplnených dobytčích vagónoch.
15.5.1942 schválil Slovenský snem Zákon o vysťahovaní židov .Vtedy už boli zo Slovenska vyvezené takmer dve tretiny Židov. Deportácie sa zastavili 20.10.1942 . Dovtedy bolo deportovaných takmer 58 000 Židov. Ako sa ukázalo, cieľom deportácií Židov nebolo usadenie  na území Poľska, ale nacistické vyhladzovacie tábory, kde ich čakali otrocké práce a smrť. Svedectvo o tom podali 2 židovskí väzni  Vrba a Wetzler, ktorým sa vydaril útek z koncentračného tábora Osvienčim.
Skupina umiernených členov HSĽS vedená Tisom považovala deportácie za vec radikálov a ostala pasívna.
Židia, ktorí ostali na Slovensku, mali udelené prezidentské výnimky, alebo boli umiestnení do pracovných táboroch  v Novákoch, Seredi a Vyhniach.
Deportácie boli znovu obnovené po potlačení Slovenského národného povstania, kedy bolo deportovaných 13 500 Židov.
Osud Židov je tragickou udalosťou našich slovenských dejín.
Okrem tých, ktorí presadzovali ich nútený odchod a tých, ktorým bol ich osud ľahostajný boli aj ľudia, ktorí im pomáhali – ukrývali ich, hoci pritom riskovali uväznenie a svoje vlastné životy.

Späť na DEJEPIS