workshopy

V spolupráci s neziskovou organizáciou Post Bellum uplatňujeme vo vyučovaní metódu orálnej histórie a zážitkové vyučovanie prostredníctvom  zážitkových workshopov.

Post Bellum SK je občianske združenie, ktoré od roku 2011 na Slovensku vyhľadáva a dokumentuje spomienky pamätníkov kľúčových momentov 20. storočia. Zaznamenáva príbehy a snaží sa rozprávať ich ďalej. Verí totiž, že konkrétne ľudské osudy sú tou najlepšou cestou k poznaniu vlastnej minulosti. Workshopy  kombinujú moderné metódy výučby dejín 20. storočia - metódu orálnej histórie a zážitkové vyučovanie, využívajúce simuláciu a hranie rolí s osobnostnou sociálnou a emocionálnou výchovou.

Naši žiaci absolvovali v rámci vyučovania dejepisu 3 workshopy:

Nežná zmena

Študenti sa prostredníctvom hrania rolí  stali  obyvateľmi bytového domu, členmi rodín a socialistickej spoločnosti, a tak sa oboznámili so spoločenskou atmosférou normalizačného obdobia, udalosťami Sviečkovej manifestácie a Nežnej revolúcie. Na základe postáv, ktoré vo workshope predstavovali, sa aktívne zapájali do novembrových udalostí. Niektorí bojovali za zmeny v spoločnosti, iní obhajovali výdobytky socializmu a ďalší zo strachu volili taktiku vyčkávania. Osvojovali si tak pohľad na minulosť cez konkrétne príbehy ľudí.

Iba sme sa narodili

Naši študenti vytvorili imaginárnu slovenskú obec pred II. svetovou vojnou, oboznámili sa so životom na Slovensku, so súvisiacimi základnými historickými faktami – Norimberskými zákonmi, ich dôsledkami po vytvorení autonómie Slovenska, Mníchovskej dohode, Viedenskej arbitráži cez príbehy skutočných ľudí, najmä židovských spoluobčanov i cez mienkotvorné dobové i súčasné nástroje. V skupinovej práci vystupovali v rolách pamätníkov, dobových novinárov, súčasných novinárov i zastupiteľov obyčajných ľudí. Postupne prechádzali vývojom spoločnosti až do súčasnosti a reflektovali svoje postoje cez rôzne médiá. Učili sa tak uvedomiť si krehkú hranicu medzi pravdivými a nepravdivými informáciami a následky propagandy, manipulácie s verejnou mienkou, nepreverovania informácií. 

Tak toto neprejde

Zážitkový workshop bol zameraný na tému ľudských práv, najmä slobody prejavu a cenzúry a na rozvoj mediálnej gramotnosti Dotýkal sa problematiky cenzúry a autocenzúry, a tak, ako v dobe normalizácie, tak aj v súčasnom svete, téme široko dostupných internetových médií. Žiaci prežili tri ilegálne schôdzky počas osemdesiatych rokov minulého storočia a prípravu vlastného samizdatu. Počas workshopu sa skupina študentov ocitla v období 80. rokov.

Prevzali na seba charaktery postáv, ktoré odporovali, ale aj sympatizovali s režimom. Počas workshopu vytvorili 3 samizdaty, vyskúšali si, aké to je byť agentom ŠTB, či na vypočúvaní ŠTB. Prostredníctvom konkrétnych ľudských osudov tak spoznávali vlastnú minulosť.

dejepisné exkurzie - „Lepšie je raz vidieť ako stokrát počuť“

Každoročne organizujeme:

• dejepisné exkurzie do Krakova a Osvienčimu
• do Múzea holokaustu v Seredi
• do Múzea židovskej kultúry v Žiline.

 

Spomienka na jednu z exkurzií do Osvienčimu a Krakova v máji 2017

Dňa 4.5.2017 sa 80 žiakov nášho gymnázia a 4 pedagógovia vydalo bližšie spoznať históriu dvoch poľských miesť Osvienčimu a Krakova.

V dopoludňajších hodinách sme si prezreli priestory najväčšieho vyhladzovacieho tábora z doby nacizmu  Auschwitz – Birkenau.  Zachmúrená olovená obloha,  z ktorej sem-tam vypadávali kvapky dažďa, akoby chcela umocniť emotívnu výpoveď sprievodcu o osudoch 1,3 milióna Židov, Rómov, ruských a poľských  zajatcov. Výpoveď o tragických osudoch ľudí, z ktorých bolo vyše 1,1 milióna zavraždených – niektorí hneď po príchode do tábora v plynových komorách alebo boli zastrelení, iní zomreli na následky chorôb, podvýživy, týrania alebo lekárskych pokusov. Z Osvienčimu  sme odchádzali mĺkvo, potichu. Pohrúžení do svojich úvah sme nastúpili do autobusu, aby nás dopravil do ďalšieho miesta nášho putovania – Krakova.

Najmä tých z nás, ktorých od prehliadky neodradila ani nepriazeň počasia,  Krakov pokoril svojou neopakovateľnou atmosférou. Zo všetkých kútov na nás dýchala história bývalého kráľovského mesta, či už to boli exteriéry hradného vrchu Wavel, kráľovský hrad, katedrála s hrobkami najvýznamnejších poľských kráľov, alebo Rynek  Kostol sv. Vojtecha, radnica, Mariánsky kostol, Sukiennice, Barbakan...  Atmosféru dávnych čias stredovekého mesta dotvárali všadeprítomné koče a pach koní. Chvíľka oddychu pri šálke kávy na slnkom zaliatom námestí bola neopakovateľná.

Dojmy z exkurzie  v nás rezonujú dodnes. Osvienčim nás prinútil a ešte viackrát nás bude nútiť zamýšľať sa nad tým, čo bol schopný človek spôsobiť druhému človeku. Ale hlavne na príklade osvienčimskej tragédie sme pochopili slová G. Santayana, ktorý povedal:“Tí ,čo sa nepamätajú na minulosť, sú odsúdení na to, aby ju znova prežili.“

Soňa Gábrišová 

Múzeum holokaustu v Seredi

Naši žiaci sa zúčastňujú exkurzie do sereďského tábora, ktorý bol spočiatku najmä  pracovný, neskôr však plnil úlohu koncentračného tábora. Sústreďovali sa tu osoby, ktoré mali byť deportované do nacistických vyhladzovacích táborov, najmä do Osvienčimu v Poľsku. Od roku 1941 do roku 1945 prešlo sereďským táborom približne 16 000 slovenských Židov. Väčšina z nich bola v rámci tzv. konečného riešenia židovskej otázky zavraždená.

V prvej časti expozície  sa žiaci oboznámili s problematikou holokaustu na Slovensku a deportáciami za hranice slovenského štátu do nacistických vyhladzovacích táborov.

Prostredníctvom filmového plátna prežívali životné príbehy tých, ktorí boli zavraždení, i nemnohých, ktorí prežili, ale aj záchrancov ocenených vyznamenaním Spravodlivý medzi národmi.

V baraku č. 3, ktorý scénickou formou približuje život v seredskom tábore, bola žiakom sprístupnená  náplň nútenej práce, na ktorú ich odsúdil štát, ktorý ich z rasových dôvodov zbavil občianskych práv, väznil a napokon deportoval.

Študenti si mohli na vlastnej koži vyskúšať aj pobyt v najzaujímavejším exponáte múzea - v dobytčom vagóne, v ktorom deportovali ľudí do koncentračného tábora Osvienčim (Auschwitz).

archeologická konferencia

Archeológia – svedectvo doby.

Konferenciu zorganizoval Odbor kultúry ŽSK v spolupráci s múzejnými a pamiatkovými inštitúciami a zúčastnili sa jej žiaci 4. ročníka – maturanti z dejepisu.

Počas viacerých pútavých prednášok  sa naši študenti oboznámili s prácou archeológa, jeho postupmi a zaujímavými výsledkami. Dozvedeli sa o viacerých archeologických výskumoch, ktoré prebiehali a ešte prebiehajú na území Žilinského kraja, vrátane výskumov veľkomoravského hradiska v Divinke.  Archeológovia prezentovali poznatky svojej práce na Považí, Kysuciach, Liptove a Orave. Súčasťou konferencie bola aj výstava fotografií prezentujúca archeologickú činnosť múzeí a interaktívna prednáška o práci archeológa.

Žiaci si touto pútavou zážitkovou formou rozšírili vedomosti z histórie, zoznámili sa s náplňou práce archeológa a možno práve na tomto podujatí sa medzi žiakmi zrodil budúci archeológ.

Späť na DEJEPIS