Téma: Okolnosti vzniku Slovenskej republiky

Výchovnovzdelávacie ciele:

1. Kognitívne ciele

• Určiť príčiny hnutia za autonómiu Slovenska, argumenty prívržencov a odporcov hnutia.
• Opísať mníchovskú zradu a konkretizovať jej dôsledky na ďalší vývoj 1. ČSR.
• Zdôvodniť súvislosť expanzívnej zahraničnej politiky Hitlera s okolnosťami vzniku Slovenskej republiky.
• Dokázať na základe analýzy historického prameňa pokojnú, legitímnu a pod nátlakom Hitlera formu vzniku Slovenskej republiky.

2. Afektívne ciele

• Vyjadriť postoj k hodnoteniu vzniku Slovenskej republiky pod nátlakom Hitlera.
• Vyjadriť postoj k forme nacionalizmu Nemecka tzv. útočnému nacionalizmu a jeho dôsledkom na osudy národov v minulosti i v súčasnosti.
• Vyjadriť postoj k súčasným hnutiam a politickým stranám, ktoré vo svojom programe presadzujú útočný nacionalizmus.

3. Psychomotorické ciele

• Pracovať s mapou.
• Analyzovať historický prameň.

Vyučovacie metódy a formy:

• motivačný rozhovor,
• problémový výklad spojený s rozhovorom,
• prezentácie POWERPOINT,
• práca s historickým prameňom,
• práca s mapou a atlasom,
• samostatná práca,
• skupinová práca.

Štruktúra vyučovacej hodiny

Učiteľ v motivačnom rozhovore vyvolá v žiakoch presvedčenie, že majú vedomosti o tejto téme z predchádzajúcich hodín dejepisu, kedy si osvojili vedomosti z tém Hnutie za autonómiu Slovenska a Príčiny a dôsledky Mníchovského diktátu, ktoré bezprostredne  súvisia s preberanou témou Okolnosti vzniku Slovenskej republiky.

Vychádza zároveň z vedomostí, ktoré si žiaci osvojili na vyučovacích predmetoch slovenský jazyk a občianska náuka o danej téme, čím využíva  medzipredmetové vzťahy.

Môže sa takisto oprieť o výsledky samostatnej práce skupiny žiakov, ktorí dostali za úlohu v úvode hodiny vyhľadať prostredníctvom IKT literárne diela, ktoré umelecky stvárnili danú tému.

V motivačnom rozhovore učiteľ využíva PowerPoint prezentácie žiakov na dané témy, ktoré mali žiaci  vypracovať ako domáce zadanie na základe poznatkov, ktoré si žiaci osvojili na predchádzajúcich hodinách dejepisu. Zároveň s využitím prezentácií žiakov je aplikovaná práca s mapou a atlasom.

Pri prezentácii nového učiva Okolnosti vzniku Slovenskej republiky je zvolená PowerPoint prezentácia a analýza prameňa spojená so skupinovou prácou žiakov / učiteľ rozdelil v úvode hodiny časť žiakov na 3 štvorčlenné skupiny, ktoré mali za úlohu analyzovať prameň na základe otázok uvedených za textom prameňa, vytvoriť spoločnú odpoveď a následne ju prezentovať po vyzvaní učiteľom v priebehu výkladu/.

V závere vyučovacej hodiny sa učiteľ zameriava na aktualizáciu učiva vhodne položenými otázkami typu:  Akú  úlohu zohral nacionalizmus v procese vzniku Slovenskej republiky?, Pôsobia dnes na Slovensku a vo svete hnutia, ktoré presadzujú útočný nacionalizmus? Aký majú cieľ? a iné.

 

Prílohy: Pracovný list  

Zo spomienok Petra Zaťka na vyhlásenie Slovenského štátu 14.3.1939

Nie, nemal som dojem, že je to zhromaždenie, ktorému Hitlerovo oznámenie prišlo vhod..., mal som dojem, že aj u nich Československá republika zakotvila dosť hlboko a že nie je pre nich samozrejmosťou odtrhnúť sa od nej... Pomaly, pomaličky sa vytváral názor, že za daných okolností zostáva pre Slovensko jediná cesta, cesta samostatného štátneho života. Uvedomovali sme si, že život v tieni hitlerovského Nemecka bude mať všelijaké nedostatky – ale proti ostatným alternatívam bude mať aspoň jednu výhodu – okyptené Slovensko zostane pokope, slovenské etnikum bývajúce na Slovensku bude vedno, bude mať jednotný osud, budú ho všetci Slováci rovnako znášať. Takto azda aspoň trochu pomôžeme sebe a nikomu neuškodíme. Veď čo by mali Česi z toho, keby sme aj za cenu roztrhania Slovenska vyhlásili, že nechceme štátnu samostatnosť. Bola by to nezmyselná obeť... Tesne pred otvorením zasadnutia som s dr. Sokolom hovoril. Bolo už jasné, že výsledok hlasovania za danej situácie nemohol byť iný, ale dr. Sokol sa mi opätovne prejavil ako prívrženec ČSR, lebo mi povedal: „Ty to máš jednoduché, nemusíš robiť nič iné, len vstať, ale ja budem musieť takúto samostatnosť vyhlásiť, budem rád, keď pri tom neodpadnem!“

Odpovedzte na nasledovné otázky:

1. Kto je autorom písomného prameňa?
2. Aké postavenie v spoločnosti mal autor prameňa?/členstvo v politickej strane, politický program.../
3. Akú historickú udalosť opisuje písomný úradný  prameň?
4. Na základe osvojených vedomostí vymenujte a opíšte 3 historické fakty, ktoré predchádzali danej historickej udalosti.
5. Vystihnite hlavnú myšlienku historického prameňa.
6. Predstavte hlavných aktérov opisovanej historickej udalosti.
7. Opíšte atmosféru a psychický stav politikov opisovanej historickej udalosti.
8. Objasnite postoj hlavných aktérov k otázke budúceho vývoja Československej republiky, uveďte ich argumenty a zdôvodnite svoje tvrdenie rečou prameňa.
9. Zdôvodnite, že Slovenská republika vznikla:

1. pokojne,
2. legitímne,
3. pod nátlakom Hitlera.

 

Príloha: Učebný text

Okolnosti vzniku Slovenskej republiky

Slovensko dosiahlo samosprávu v rámci ČSR 6. októbra 1938 / čsl. snem schválil autonómiu 22.11.1938/. Vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi sa však nedarilo skonsolidovať, a tak napätie a nespokojnosť rástli. Podnecovalo ich a na svoje ciele využívalo Nemecko.

Osud Československa bol spečatený už v Mníchove . Hitler nechcel robiť rozruch vojenskou akciou pri likvidácii zvyšku Československa. Najvýhodnejší bol pre neho rozpad zvnútra, a preto:

1. podnecoval slovenských politikov, aby vyhlásili samostatnosť
2. českých politikov ubezpečoval, že Nemecko nerokuje so Slovenskom o osamostatnení

Živnú pôdu pre Hitlerove zámery vytvárali nové nedorozumenia medzi Čechmi a Slovákmi – napr. o rozdelení financií, nedostatok českého kapitálu na Slovensku a zhoršenie postavenia Čechov na Slovensku. Českí ministri považovali Tisovu vládu za vládu, ktorá smeruje k osamostatneniu Slovenska.

S vytvorením samostatného slovenského štátu vystupovalo radikálna krídlo HSĽS na čele s Vojtechom Tukom, ktorý sa 12.2.1939 stretol s Hitlerom v Berlíne.

Ten istý deň sa konala aj tajná porada českých ministrov o vojenskom zákroku na Slovensko a o zosadení Tisovej autonómnej vlády.

Vojenský zákrok ústrednej pražskej vlády sa uskutočnil pod názvom Homolov puč  v noci z 9. na 10.3.1939 Slovensko. Prezident Hácha odvolal slovenskú vládu Jozefa Tisa a za predsedu vlády bol dosadený Karol Sidor.

Vojenský zásah väčšina Slovákov prijala s pobúrením a chápala ho ako útok na autonómiu Slovenska. Pre nemeckých nacistických činiteľov bol vhodným signálom, aby žiadali vyhlásenie samostatnosti Slovenska. Nemci žiadali Sidora, aby vyhlásil samostatnosť Slovenska.
Sidor však odmietol, a tak sa  očakával nemecký vojenský úder.

V takejto situácii sa Nemci  obrátili na Tisa.
13.3.1939 sa Tiso stretol v Berlíne s Hitlerom, kde dostal na výber z 2 možností:

1. buď bude vyhlásená samostatnosť Slovenska pod nemeckou ochranou
2. alebo „bude Slovensko ponechané vlastnému osudu“.

Tiso vyhlásil, že o samostatnosti Slovenska môže rozhodnúť iba slovenský snem.

Prezident Hácha  zvolal Slovenský snem na 14.3.1939 .

Na otázku: „Kto súhlasí, aby bol vyhlásený samostatný Slovenský štát?“ hlasovali všetci prítomní poslanci tzv. aklamáciou (hlasovaním povstaním).

Toto rozhodnutie bolo prijaté
legitímne
pokojne
pod tlakom, keď boli dni Československa zrátané a Slovensko bolo vystavené nebezpečenstvu vojenského ohrozenia a straty územnej celistvosti. Vznik Slovenského štátu bol v danej situácii jediným reálnym východiskom.

Česko sa ocitlo pod nátlakom a hrozbou bombardovania Prahy, a tak prezident Hácha súhlasil s okupáciou Česka. Nemecká armáda vstúpila do Česka 15.3.1939 a Česko sa tak stalo súčasťou Nemeckej ríše ako Protektorát Čechy a Morava – bola zavedená správa koloniálneho typu a český národ bol vystavený teroru a germanizácii.

Späť na DEJEPIS