Bolože to slávy, bolože to kriku,
keď šestnásteho februára v švungu a v cviku,
naše devy v dresoch – jasné ako zora,
vleteli do haly sťa víry od hrona.
Lopta nie je jablko, čo padá len tak na zem,
lopta je sťa myšlienka, čo preletí vám hlavom rázom!
Naše dievky – hrdinky – s dlaňami sťa z ocele,
pinkali tú potvoru presne tam, kde nechceli ju hostia v nedeľu (ni v pondelok).
Hrmelo to v telocvični, palubovka spievala,
strieborná sa medaila na ne z diaľky usmiala.
Chýbal iba vlások, možno kúsok nitky,
aby domov niesli zlato – tie naše šikovné kytky!
No neplačte, milí moji, striebro nie je hrdza,
v tom striebre sa zrkadlí ich odvážne srdcia.
Druhé miesto v okrese? To je predsa pýcha!
Kto sa bojí volejbalu, nech radšej len tíško dýcha.
(LInda Horváthová III.A, Anna Ovečková III.A, Ema Kákošová III.D, Grajciarová Emma I.A, Hoterová Tereza I.C, Kacianová Zora II.D, Kopecká Kristína I.A, Vlčková Veronika I.C)